Bulat Okudžava poznamenáva v komentári k tejto svojej básni, že mienil oslavovať ženu na prostest voči puritánskemu socialistickému ponímaniu vzťahov medzi pohlaviami. Z básne však cítiť aj sebairóniu pre nesplniteľnú lásku.
Bulat Okudžava
Preklad: ©Ivan Tkáč, 2008
Vaša výsosť, Žena...
G. Vengerovej
Miestnosť je skoro celkom temná,
myšlienky v tichu brázdia.
To ste Vy, Vaša Výsosť, Žena?
Idete ku mne azda?
Žiarovka bliká, ako na zlosť,
zo stropu voda kvapká.
Prečože Žena, Vaša Výsosť,
prečo ste prišli, sladká?
Váš príchod sťaby žiara ohňov.
Dymí sa - ťažko dýchať.
Vojdite, prosím, ku mne domov.
Či v dverách chcete vzdychať?
Ktože ste? Odkiaľ prišli ste sem?
Na posmech som tu zase.
Schybili ste Vy nielen v mieste,
schybili ste aj v čase.
Preklad: ©Ľubomír Feldek (Môj Arbat, Smena, 1987)
. . .
G. V.
Tmou to tu mám všetko zastreté,
ticho ako na dne vraj...
Vaša výsosť žena, idete
vari ku mne, naozaj?
Elektrina svieti mátožne,
voda z ríne kropí zem.
Vaša výsosť žena, akože
odhodlali ste sa sem?
Ó, váš príchod ako požiar je!
Zle sa dýcha - všade dym.
Nuž vojdite prosím, prečože
na prahu len „postojím"?
Ktože ste? A z akej adresy?
Strápňujem sa zbytočne.
Veď vy dvere zmýlili ste si,
aj mesto, aj storočie.
